Život s depresiou

Objavíte sa na party, a váš partner nie je s vami – opäť. Ľudia sa pýtajú, kde je, a vy riešite – mám povedať pravdu, alebo si vymyslím niečo iné? Nie je to po prvýkrát, čo cítite, že je treba nájsť nejakú zámienku pre absenciu vášho partnera, a už to začína byť únavné.

 Rozhodovanie o tom, či máte otvorene hovoriť o partnerovej chorobe, je veľmi individuálne. Ako pri  každom tajomstve, platí, že ak nemôžete byť otvorený a úprimný, bude klesať vaše sebavedomie a budete sa cítiť izolovaný. Na druhej strane, je to aj otázka ochrany osobných údajov – najmä preto, že nie vy ste ten, kto je chorý.

 Hoci sa duševným chorobám venuje veľa mediálnej pozornosti, pravdou je, že sú stále stigmatizované. A aj keď obhajcovia otvorenosti tvrdia, že duševné ochorenie je treba vnímať ako každú inú chronickú chorobu, v skutočnosti sa to nedeje. Ľudia stále reagujú úplne inak na informáciu, že niekto, koho poznajú, má rakovinu, než na informáciu, že má depresiu,  hoci obe choroby majú na mnohých úrovniach deštruktívne dôsledky.

Ako u väčšiny tém súvisiacich s duševným ochorením, neexistuje univerzálna odpoveď na to, či a nakoľko hovoriť iným ľuďom o tom, že váš partner je chorý. Okrem toho, nie je to len o vás – váš partner je ten, kto je chorý, takže musí tiež byť súčasťou diskusie. A ak máte rozdielny pohľad na to, čo je primerané povedať iným ľuďom, bude si to vyžadovať určitý kompromis.

Tu je niekoľko bodov, ktoré by ste mali zvážiť pri rozhodovaní, či zverejniť ochorenie vášho partnera:

• Aký je účel zverejnenia?

• Aký vzťah máte s osobou, ktorej to hovoríte, a ako by táto osoba využiť informácie, ktoré si vypočula?

• Aké výhody vyplývajú pre vás a /alebo vášho partnera z toho, že to danému človeku poviete? Aké sú nevýhody?

Poďme sa pozrieť na prvý bod – účel zverejnenia. Môžete mať veľa pádnych dôvodov, prečo by ste  chceli niekomu povedať o chorobe svojho partnera – chcete získať podporu rodiny a priateľov, potrebujete flexibilitu u zamestnávateľa, alebo jednoducho nie je vo vašej povahe mať pred inými tajomstvá.

Ale čo ak vám váš partner hovorí, že nechce, aby to rodina a priatelia vedeli? Koniec koncov, sú to aj jeho priatelia, je to aj jeho rodina.

To je moment, kde je nutná diskusia a kompromis. Na jednej strane, váš partner má právo na súkromie. Na strane druhej, vy máte nárok na podporu.

Diskusia s partnerom o tom, prečo by ste chceli ľuďom povedať o jeho chorobe, mu môže pomôcť, aby pochopil váš postoj. Ale aj vy by ste mali zvážiť partnerov odpor, lebo ten možno vyviera zo strachu z odsúdenia, odmietnutia alebo zlého zaobchádzania – čo môže vyplývať aj z jeho minulých skúseností s ľuďmi, ktorým by ste to chceli oznámiť. V takom prípade by možným kompromisom bolo vybrať jednu alebo dve osoby, pri ktorých by ste sa, ak by vedeli pravdu, obaja cítili bezpečne. A pomaly rozširovať okruh „informovaných“ podľa toho, nakoľko sa s tým priebežne vysporadúva váš partner.

Druhý bod – aký vzťah máte s osobou, ktorej to hovoríte, a ako by táto osoba využiť získané informácie – sa viaže k bodu prvému. Napríklad, informovať vášho zamestnávateľa, ktorý nepozná vášho partnera, môže byť menej ohrozujúce, ako porozprávať sa so svokrou, ktorá vášho partnera odjakživa kritizuje, či s vaším najlepším priateľom, ktorý je síce úžasný, ale má hlúpy zvyk klebetiť. Opäť platí, že môžete mať pádne dôvody, aby ste týmto ľuďom povedali pravdu; napríklad, že vaša svokra vás pravidelne navštevuje a všimne si zmeny v správaní vášho partnera, alebo že ste so svojím najlepším priateľom v styku každý deň a on jednoducho vie, že sa niečo deje. Opäť prichádza k slovu diskusia a kompromis: dalo by sa vysvetliť týmto ľuďom, že sa niečo naozaj deje, ale pritom obmedziť množstvo zverejňovaných informácií? Alebo je to skutočne situácia, kedy mlčať a hľadať náhradné vysvetlenia bude v najlepšom záujme všetkých?

A napokon, tretí bod tiež súvisí s prvými dvoma: Aké sú výhody a nevýhody spojené so zverejnením duševného ochorenia vášho partnera? Na túto otázku môžete odpovedať len vy dvaja, a možno sa na odpovedi nezhodnete. To, čo je výhodou pre vás, môže byť nevýhodou pre vášho partnera a naopak.

Zhrnuté a podčiarknuté: vy a váš partner si potrebujete mieru zverejnenia informácií o jeho chorobe vydiskutovať, a dospieť k dohode, ktorá je spravodlivá pre obe strany. Ak nie ste schopní dohodnúť sa vo dvojici, vyskúšajte partnerskú poradňu. Užitočným pomocníkom môžu byť aj skupinové terapeutické skupiny a on-line diskusné fóra.

originálny blog: Kate Thieda – Hiding Your Partner’s Mental Illness: Do or Don’t?, http://blogs.psychcentral.com/wellness/2011/05/hiding-your-partners-mental-illness/

Tento článok je neoficiálnym prekladom anglického originálu. V článku Depresia je choroba píšem o dôvodoch, prečo takýmto spôsobom publikujem blogy zo zahraničia.