Život s depresiou

Keď sa pozriete na zoznam príznakov rôznych duševných chorôb, sú často rovnaké ako črty, ktoré si u partnera obvykle neželáme, napríklad:

• nezáujem o akúkoľvek činnosť
• zmeny nálad (často nečakané)
• prehnané sebavedomie
• neschopnosť dokončiť rozrobenú vec /aktivitu
• podráždenosť.

Ako zistíte, či sa váš partner skutočne správa takto z dôvodu duševnej choroby, alebo ide o jeho osobnostné charakteristiky? A čo urobíte, keď máte podozrenie, že váš partner zvaľuje svoje správanie na svoju duševnú chorobu, hoci to nie je ten pravý dôvod jeho chovania?

Prvá vec, ktorú treba povedať je, že prísť na to nie je jednoduché. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného zoznamu, charakteristiky duševného ochorenia sú rovnaké ako vlastnosti ľudí, s ktorými nechceme mať nič spoločné. Ale spôsob, akým premýšľame a reagujeme na ľudí, ktorí sa správajú neprijateľne na rozdiel od tých, ktorí žijú s duševnou chorobou, je úplne iný.

Alebo žeby nie?

Na jednej strane, mali by sme mať viac trpezlivosti, resp. dať väčšiu voľnosť niekomu, kto má  diagnostikovanú depresiu alebo bipolárnu poruchu, než partnerovi, ktorý sa zjavne chová ako blbec. Napríklad, ak na vás váš partner „vyskočí“ za niečo, čo je v podstate banalita, pravdepodobne to skôr necháte plávať za predpokladu, že je v depresii, než keď viete, že toto správanie je súčasťou jeho osobnosti.

Ale je to takto správne? Je „zlé“ správanie vášho partner oprávnené, pretože preukázateľne trpí duševnou chorobou?

To záleží na situácii.

Viem, že čakáte jednoznačné, čierno-biele áno alebo nie, ale pravda je taká, že každá situácia je iná. Existujú príklady, kedy platí rozhodné „nie“ –  verbálne, fyzické alebo sexuálne násilie nie je prípustné za žiadnych okolností.

Otáznou oblasťou je však napr. situácia, keď váš partner opakovane hovorí alebo robí veci, ktoré vás zraňujú; neprispieva na domácnosť; nehľadá si prácu; alebo inak zneužíva svoju chorobu na ospravedlnenie toho, že sa nechová primerane, teda spôsobom, ktorý sa očakáva od dospelého človeka.

Na určenie rozdielu medzi „chovám sa takto, pretože mám duševnú chorobu“ a „chovám sa takto, pretože som blbec“ skúste použiť nasledujúci lakmusový papierik:

     1. Dokáže váš partner vnímať, že jeho správanie je nebezpečné/škodlivé?

     2. Snaží sa váš partner aktívne a dôsledne zvládať svoje ochorenie (chodením na terapie, užívaním predpísaných liekov, atď.)?

     3. Snaží sa váš partner napraviť svoje správanie?

     4. Dosahuje váš partner takú nápravu, že „zlé“ správanie nepokračuje (a iné „zlé“ správanie ho nenahrádza)?

Ak vaša odpoveď znie „áno“ na všetky vyššie uvedené otázky, môžete  pravdepodobne pripísať „zlé“ správanie jeho chorobe. Ak ste odpovedali na ktorúkoľvek otázku „nie“, možno nastal čas preskúmať, či je váš vzťah v poriadku.

No tu to stále nekončí.

Dokonca aj v prípade, keď je správanie vášho partnera  „ospravedlniteľné“ chorobou, to ešte neznamená, že je prijateľné. Koniec koncov, je to stále „zlé“ správanie, a je to znamenie, že choroba nie je liečená (dostatočne) správne. Jasné, všetci máme zlé dni, a nikto sa nespráva ideálne po celú dobu. Ale ak sa opakovane objavuje neprijateľné správanie, a váš partner sa stále musí ospravedlňovať a naprávať svoje činy, bude to len zvyšovať napätie vo vašom vzťahu. Vtedy je čas „vytasiť“ nástroje dobrej partnerskej komunikácie, aby ste zistili, čo sa deje a čo treba zmeniť.

Či už duševná choroba vo vzťahu figuruje alebo nie, „zlé“ správanie nikdy nie je prijateľné, a je treba nájsť odvahu, aby  ste o tom partnerovi povedali.

originálny blog: Kate Thieda – Mental Illness or Personality Traits?: The Roots of “Bad” Behavior in Your Partner, http://blogs.psychcentral.com/wellness/2011/05/mental-illness-or-personality-traits/

Tento článok je neoficiálnym prekladom anglického originálu. V článku Depresia je choroba píšem o dôvodoch, prečo takýmto spôsobom publikujem blogy zo zahraničia.