Hovorí sa, že niet väčšej lásky, ako tá, ktorú pociťujeme k svojim deťom. Keď vidíte svojho partnera, ako bojuje s dôsledkami duševnej choroby, je normálne, že cítite paniku – v panike aj inak racionálni ľudia začnú konať emocionálne, a to často vedie k unáhleným rozhodnutiam.
Platí to násobne viac, ak panikárite vo vzťahu k tomu, či váš partner je schopný postarať sa o deti. (Prípadne, ak sami seba presviedčate, že sa o deti postarať nemôže, lebo ste nikdy nemali v úmysle v danom vzťahu zotrvať.)
Duševné ochorenie však automaticky neznamená, že váš partner nie je schopný byť rodičom. A taktiež platí, že duševná choroba partnera vám ako zdravému partnerovi negarantuje žiadne dodatočné zákonné práva mimo tých, ktoré ako rodič už máte.
Dovoľte mi zopakovať, že ak máte partnera s duševnou chorobou, to ešte neznamená, že automaticky dostanete vaše spoločné deti do starostlivosti, ak sa o to rozhodnete bojovať.
Poďme teda racionálne diskutovať o tom, čo je a čo nie je vhodné robiť z vašej strany, keď zistíte, že váš partner je psychicky chorý, a jedná sa o deti. Načrtnem, aké správanie je v poriadku (zelená zóna), čo je potrebné prekonzultovať (žltá zóna), a čo patrí do oblasti „deti musia ísť preč“ (červená zóna).
Väčšina ľudí s diagnózou duševného ochorenia patrí do zelenej zóny, a niektorí do žltej. Je veľmi zriedkavé, aby niekto skončil v červenej zóne bez predchádzajúcich varovných signálov – hoci, aj to môže stať.
Zelená zóna:
Váš partner mal diagnostikovanú duševnú chorobu, ale stále vo veľkej miere „funguje“: chodí do práce, má zodpovedajúcu starostlivosť a stravovacie návyky, peniaze míňa primerane, postupuje v súlade s určenou liečbou (berie predpísané lieky, navštevuje lekára, chodí na terapie, atď.) a s deťmi zaobchádza vhodne. Môže mať „zlé dni“, ale v princípe, je stále schopný zabezpečiť normálny chod vecí.
Už som to spomínala predtým, a poviem to znova: „mať diagnózu duševnej choroby“ sa nerovná „nebyť schopný byť rodičom“. Ak už nič iné, odobratie detí človeku, ktorý trpí duševnou chorobou, môže viesť k sťaženiu jeho uzdravenia, nehovoriac o tom, že pre deti je to rovnako traumatizujúce. Využitie detí ako strašiaka, hroziť, že ich vezmete preč – to je veľmi kruté pre všetkých zúčastnených.
Žltá zóna:
Váš partner vynecháva dni v práci, neberie predpísané lieky a/alebo nenavštevuje terapie, prejavujú sa u neho znepokojujúce zmeny správania, ako napr. nadmerné míňanie peňazí (zadlžovanie), je promiskuitný, užíva iné lieky, než predpísané, prípadne nespí.
Ak váš partner robí veci, ktoré vo vás vzbudzujú obavy, či by deti mali byť v jeho blízkosti, moje odporúčanie znie – hovorte s liečebným tímom svojho partnera. Aj keď (ako lekári) obvykle nie sme priamo u vás doma, aby sme videli, čo sa deje, dokážeme vám poskytnúť veľa informácii o tom, čo očakávať od partnerovej choroby, a tiež odporúčania, aké kroky podniknúť. Vziať deti jednoducho preč nie je vždy najlepšou stratégiou. Možno si Váš partner potrebuje na chvíľu od starostlivosti o deti oddýchnuť, aby sa zameral na svoju liečbu, ale na druhej strane, deti sú často tým najlepším stimulom, aby človek tvrdo pracoval na svojom uzdravení.
Červená zóna:
Je zrejmé, že tieto štyri príznaky znamenajú nebezpečenstvo pre všetkých zúčastnených, a váš partner by mal byť pravdepodobne hospitalizovaný. No aj potom, akonáhle bude stabilizovaný, platí, že je (malo by byť) v poriadku, aby sa o deti staral.
Svojim klientom často opakujem, že ak majú diagnózu depresie, bipolárnej poruchy, úzkosti, alebo aj poruchu osobnosti, to ešte neznamená, že nemôžu byť dobrými rodičmi (a partnermi, keď už sme pri tom). Ich zdravých partnerov však musím často presviedčať omnoho viac. Nerozhodujte sa o deťoch sami – komunikujte so svojím partnerom i jeho liečebným tímom o tom, aké je najlepšie riešenie.
Originálny blog: Kate Thieda – The Kids Are Alright: What to Do When Your Partner is Ill, http://blogs.psychcentral.com/wellness/2011/07/the-kids-are-alright-what-to-do-when-your-partner-is-ill/
Tento článok je neoficiálnym prekladom anglického originálu. V článku Depresia je choroba píšem o dôvodoch, prečo takýmto spôsobom publikujem blogy zo zahraničia.