Dnes som prijala dva zúfalé telefonáty od partnerov ľudí, ktorí sa zápasia s duševným ochorením. Obaja (chorí) mali počas víkendu akútne manické epizódy, ako reakciu na stresujúce udalosti, ktoré prežili v poslednej dobe. A v oboch prípadoch sa títo chorí zdráhali vyhľadať pomoc, takže ich zdraví partneri naplánovali návštevu lekára v ich mene a dúfali, že neskôr ich prehovoria, aby k lekárovi šli, keďže sú už „objednaní“.
Takto to väčšinou nedopadne dobre, z pohľadu žiadneho zo zúčastnených. Tu sú dôvody:
1. Jednak je tu totálne vystresovaný zdravý partner, ktorý zúfalo hľadá pomoc, a potrebuje okamžitú podporu a úľavu. Keď pomoc nepríde dosť rýchlo, je presvedčený, že „systém nefunguje“ a vzdá sa.
2. Ďalej je tu chorý partner, ktorý je naštvaný, zmätený, cíti sa podvedený, a možno ešte stále prežíva akútnu manickú/depresívnu epizódu, takže nie je pripravený pomoc prijať (či dokonca vnímať, že mu je ponúkaná).
3. A napokon je tu terapeut, ktorý by veľmi rád pomohol, ale je vystavený takmer neriešiteľnej situácii – klient nie je pripravený (ani schopný) pomoc prijať, a jeho zúfalý partner je deprimovaný, že sa situácia nezačala riešiť okamžite.
To nie je najlepší spôsob, ako začať budovať terapeutický vzťah. Nútiť partnera do liečby môže byť prospešné z dlhodobého hľadiska, ale rovnako to môže viesť k „výbuchu“, ktorý chorobu ešte zhorší a navždy zničí vzťah oboch partnerov.
Takže čo robiť, keď je zrejmé, že váš partner – čo najskôr – potrebuje pomoc, ale nesúhlasí s návštevou lekára?
Tu je pár tipov, ako tento proces zjednodušiť:
1. Ak je zrejmé, že váš partner má taký záchvat mánie, depresie alebo úzkosti, že nechať ho osamote čo i len na minútu môže spôsobiť, že ublíži sebe alebo iným, potrebujete akútnu pomoc. Zavolajte záchrannú službu (112) alebo dopravte svojho partnera do najbližšej nemocnice (nie na klasickú pohotovosť, ani k obvodnému lekárovi) a uveďte, že jeho stav je akútny. Či už umožníte partnerovi spolurozhodnúť o tom, kam sa obrátite o pomoc, alebo nie, dajte jasne najavo, že sa bojíte, a že neustúpite, kým ho nevyšetrí odborník.
2. Ak váš partner nie je v bezprostrednom ohrození, ale pritom jasne badáte známky zhoršenia jeho života, skúste si s ním pohovoriť o tom, čo ste si všimli. Ak sa nahnevá a začne sa obraňovať, ustúpte. Dnes možno nie je najlepší deň na diskusiu. Zajtra alebo za týždeň sa to môže zmeniť a bude vnímavejší voči tomu, čo hovoríte.
3. Preverte si svoj vlastný duševný stav. Ak je váš partner psychicky chorý, vás to takisto ovplyvňuje. Staráte sa o seba? Nezhoršuje váš stres partnerove problémy? Zvládal by váš partner svoju chorobu lepšie, ak by ste vy boli menej vystresovaní? Možno je čas, aby ste tento krát hľadali terapiu sám pre seba, a získali tak odstup od partnerových problémov.
4. Spojte sa s terapeutickou skupinou, alebo navštívte on-line fórum, aby ste získali viac informácií o živote s chorobou, ktorou trpí váš partner. Veľa ochorení prebieha v cykloch, a na základe skúsenosti iných ľudí môžete získať lepší prehľad o tom, ako sa zariadiť, ak sa situácia u vás doma zhorší.
5. Určite si svoje hranice. Váš partner musí byť ochotný prijať pomoc. Ak nie je, zvážte svoje možnosti: ste ešte schopný zotrvať v tomto vzťahu? Aké kompromisy ste ochotný prijať, a dokedy? Aj keď nie som priaznivcom ultimát, určiť si hranice je veľmi dôležité.
Žiť s človekom, ktorý trpí duševným ochorením, môže byť veľmi desivé. No ak nie je schopný alebo ochotný prijať pomoc, je zbytočné zúfalo sa snažiť mu pomôcť. Opäť, čo najlepšie zvážte, či choroba vášho partnera neohrozuje jeho samého alebo iných ľudí. Ak nie, potom trpezlivosť, podpora a láska sú tými najlepšími nástrojmi, ako priviesť svojho partnera na cestu uzdravenia.
originálny blog: Kate Thieda – When You and Your Partner Disagree About Treatment, http://blogs.psychcentral.com/wellness/2011/07/when-you-and-your-partner-disagree-about-treatment/
Tento článok je neoficiálnym prekladom anglického originálu. V článku Depresia je choroba píšem o dôvodoch, prečo takýmto spôsobom publikujem blogy zo zahraničia.